Lukom na bobra - iný kraj, iný mrav

U nás je bobor celoročne chránený, na severe Európy je však jeho lov veľmi populárny.

 Keď sme sa po večernom love hlucháňa vo Švédsku vrátili do kempu, môj spoločník zo Slovenska a jeho sprievodca tam ešte neboli. Zotmelo sa, a tak sme sa začali trochu obávať. Našťastie sa onedlho objavili. Vysmiati od ucha k uchu, vo vysokých rybárskych čižmách. Netradičné oblečenie pri poľovačke na hlucháňa! Oni však neboli loviť pernatú zver… Na chrbte niesli živočícha, ktorého domovom sú rieky a jazerá: bobra.

U nás je toto zviera celoročne chránené, na severe Európy je však jeho lov veľmi populárny.  Iný kraj, iný mrav. Dnes, keď máme možnosť cestovať a spoznávať zahraničie aj z poľovníckeho hľadiska, je dobré zaujímať sa o miestne tradície a zvyklosti. Preto ma veľmi potešilo, keď som sa vlani na výročnom zasadnutí European Bowhunting Federation mohol porozprávať s mojím kamarátom z Fínska. Juha Kylmä mi priblížil lov bobra lukom. Zasadnutie EBF sa tento rok uskutoční v Estónsku a predtým budem mať možnosť poľovať práve na túto zaujímavú zver, takže sa mi jeho poznatky určite zídu!

Pod hladinou

Fakt, že bobor žije vo vodnom prostredí, spôsobuje ťažkosti pri love guľovnicou, brokovnicou i lukom. Zviera po zásahu často klesne pod hladinu a neexistuje spôsob, ako sledovať pofarbenú stopu vo vode. Aj v prípade, že je zasiahnuté na súši, často má ešte dostatok síl skočiť do vody a navždy zmiznúť. Pre mnohých poľovníkov sa stal luk ideálnou zbraňou na lov bobra, dokonca sú takí, ktorí poľujú lukom výlučne na túto zver, ostatnú lovia klasickými strelnými zbraňami. Keďže je luk so šípom pevne spojený silným lankom, dáva najväčšiu šancu dostať ulovené zviera z vody.

 

Anatómia

Životne dôležité orgány bobra nepredstavujú oveľa väčšiu plochu ako mužská päsť. Vzdialenosť od špičky nosa k uchu je asi taká istá ako vzdialenosť od ucha do stredu vitálnej zóny (stred pľúc). Črevá a brušná dutina zaberajú väčšinu tela, hrudná dutina so životne dôležitými orgánmi sa nachádza až medzi lopatkami. Keď bobor pláva, poľovník vidí iba hlavu a časť chrbta, ktoré trčia nad hladinou. Oblasť, kam potrebuje umiestniť zásah, sa spravidla nachádza celá pod vodou. Bobor má prekvapivo plochý hrudník, preto mnohí poľovníci zle odhadnú, kde sa nachádzajú životne dôležité orgány, a zásah často umiestnia prinízko. Umiestnenie zásahu je, samozrejme, omnoho jednoduchšie, ak sa bobor nachádza na súši. Avšak dobre pripravený lukostrelec, používajúci luk opatrený navijakom a tenkým lankom, môže bez problémov vytiahnuť ulovené zviera aj zo samého dna jazera alebo rieky.

Rovnako ako pri hociktorom inom poľovaní lukom, najzásadnejšie sú posledné sekundy pred výstrelom. Okrem nenápadného napnutia luku je mimoriadne dôležité vybrať si presný bod, ktorý plánujeme zasiahnuť. Nestačí si len zhruba predstaviť oblasť, kam chceme umiestniť šíp. Predstaviť si konkrétny bod, na ktorý mierime, znamená vyššiu presnosť pri akomkoľvek druhu poľovania.

Vzhľadom na bobrovu celoživotnú „drevorubačskú činnosť“ sú jeho kosti v pomere k veľkosti tela veľmi hrubé a silné. Vo Fínsku vo väčšine prípadov zostáva šíp v tele zvieraťa, aj keď hrot vyjde cez protiľahlú lopatku. A to sa používa rovnako silný výstroj (60 až 70 libier náťahovej sily luku), aký bez problémov zaručí čistý priestrel na väčšine európskej poľovnej zveri! K tomuto javu prispieva aj spojenie šípu a luku lankom, ktoré, najmä keď je mokré, okamžite znižuje kinetickú energiu vystreleného šípu. Aj preto musí byť vzdialenosť, na ktorú sa strieľa, veľmi krátka. Vo Fínsku sa väčšina bobrov loví na vzdialenosť menšiu ako desať metrov! Po dobrom zásahu cez obe pľúca zviera zhasína veľmi rýchlo a vďaka lanku je jeho vylovenie z vody jednoduché. Neodporúča sa skúšať streľbu na hlavu a krk. Tieto oblasti sú malé a presný smrteľný zásah je neistý. Lov bobra je plnohodnotným poľovníckym zážitkom a z úcty k lovenej zveri by sme sa vždy mali snažiť o čistý zásah na komoru.

 

Luk

Zákony vo Fínsku vyžadujú, aby mal luk určený na lov minimálnu náťahovú silu 180N (40,5 libry) Bobor je relatívne veľké a silné zviera a lanko šíp do značnej miery spomaľuje, preto nie je prehnané používať luk s náťahovou silou 60 a viac libier. Poľovačka býva najúspešnejšia krátko po rozvidnení alebo tesne pred zotmením, mieridlá by teda mali zhromažďovať dostatok svetla pomocou optických vlákien a priezor na tetive by mal byť čo najväčší. Koniec koncov, platí to aj pri ostatných formách lovu lukom. Bobor sa loví na krátku vzdialenosť, základka šípu teda musí byť čo najviac odhlučnená (obalená plsťou). Inak hrozí, že zviera začuje zvuk šípu šmýkajúceho sa po základke pri napínaní luku.

 

Šíp a hrot

Keďže na šípe je pripevnené lanko, šíp by mal byť o niekoľko palcov dlhší ako v štandardnom prípade. To zaručí, že je lanko bezpečne ďaleko od prstov ruky, ktorá drží luk. Bobra treba považovať za plnohodnotnú veľkú zver, má silne stavané telo, preto je veľmi dôležitá dobrá prenikavosť šípu. Dosiahneme ju vyššou hmotnosťou šípu: 500 grainov by malo byť minimum pri použití kladkového luku, pri tradičnom výstroji sa netreba báť siahnuť aj po ťažšom. Ak je problém docieliť túto hmotnosť pomocou ťažšieho hrotu, vždy možno použiť rôzne ťažké kovové inserty lepené priamo dovnútra šípu.

Hrot s pevnými čepeľami je na lov bobra ideálny. Mechanické hroty, ktorých čepele sa po zásahu uzamknú v otvorenej polohe a vytvoria akýsi protihrot, väčšinou nežiaduco znižujú prenikavosť šípu. Pri poľovačke na zver žijúcu vo vode je však určitá forma protihrotu veľmi žiaduca. Podobne ako pri love rýb takýto protihrot zabraňuje tomu, aby šíp pri ťahu za lanko vypadol z ulovenej zveri. V prípade kompletného priestrelu to síce nie je nevyhnutné, ale ak je šíp stále v tele zveri, protihrot je potrebný, aby sme úlovok vytiahli na breh. Pripomíname, že použitie takéhoto výstroja na hocijakú inú zver, ktorá nežije vo vodnom prostredí, je neetické a v mnohých krajinách aj nelegálne!

 

Navijak

Poľovný zákon vo Fínsku vyžaduje, aby bol pri love bobra šíp spojený s lukom pomocou lanka. Na takéto lanko je potrebný špeciálny navijak, lebo vystrelený šíp ho odvíja takou rýchlosťou, že použitie starého rybárskeho navijaka alebo inej metódy by bolo nebezpečnejšie pre strelca ako pre lovenú zver. Najčastejšie sa používajú špeciálne navijaky určené na lov rýb lukom (bowfishing), ktoré sú vybavené silným a veľmi odolným lankom.

Počas mimoriadne chladných dní sa niekedy dá toto lanko použiť len raz. Ak sa namočí, môže v navijaku zamrznúť a pri ďalšom výstrele ohroziť strelca. Zasiahnutý bobor môže podplávať potopené konáre a vynoriť sa na druhej strane. V obidvoch prípadoch sa vám zíde náhradné lanko, uložené v plastovej trubke, ktorá sa dá pripevniť na stabilizátor luku. Ak lankom s prvým šípom nedokážete uloveného bobra vytiahnuť, môžete siahnuť po klasickom laminátovom šípe určenom na rybolov. Avšak tento šíp by sa nikdy nemal používať na prvý výstrel na bobra. Na rýchle a humánne usmrtenie lovenej zveri je nevyhnutný šíp s plnohodnotným loveckým hrotom!

 

Pripevnenie lanka

Pri klasickom bowfishingu sa používa ťažký laminátový šíp, ku ktorému je lanko pripevnené pomocou špeciálneho klzáka. Takýto laminátový šíp sa v podstate nedá zlomiť, preto nehrozí, že by sa prerušilo spojenie s lankom.

Pri love bobra sa používa klasický, aj keď ťažší, lovecký šíp, najčastejšie uhlíkový. Každý, kto poľuje lukom, vie, že šípy sa pri love často lámu: pri zásahu tvrdej kosti alebo keď uviaznu v tele zveri a tá ich pri úniku zlomí. Ak by sme použili na takomto šípe klzák (ako na laminátových rybárskych šípoch) a šíp by sa zlomil, prišli by sme aj o úlovok.

Preto sa pri love bobra používa špecifické upevnenie lanka k šípu. Najprv sa vezme kus lanka, asi dvaapolkrát dlhší ako šíp. Lanko sa prehne na polovicu a pomocou slučky sa pripevní medzi konček a krídla šípu. Dva voľné konce sa potom zviažu buď cez otvory na čepeliach pevného hrotu, alebo medzi insertom a hrotom. Vznikne slučka, ktorá je aj v prípade zlomenia šípu pevne spojená s hrotom opatrenom protihrotmi. K tejto slučke, tesne kopírujúcej šíp, sa pripevní lanko z navijaka a zostava je pripravená.

 

Krátka strelecká vzdialenosť

Na jar sú bobry najviac aktívne neskoro poobede a večer. Preto by sa mal poľovník dostať na vybrané miesto ešte predtým, ako bobor opustí svoj hrad. Aktivita bobrov sa začína ešte pre úsvitom, avšak s pribúdajúcim svetlom sa odoberajú odpočívať do svojich stavieb. Na jeseň sa mnohí poľovníci vydávajú na prieskum ešte pred začiatkom loveckej sezóny. Vďaka tomu vedia, ktoré lokality bobry navštevujú, a zároveň si vyhliadnu najlepšie miesta na lov.

Daždivé a veterné počasie nie je na poľovačku ideálne. Bobor totiž opúšťa príbytok, až keď sa môže dostatočne spoľahnúť na svoje najsilnejšie vyvinuté zmysly čuch a sluch.

Miesta zvýšenej bobrej aktivity sa dajú ľahko identifikovať podľa čerstvo ohryzených stromov. Bobor navštevuje za večer niekoľko takýchto miest, preto výber toho vhodného nie je náročný. Treba však dbať na správny vietor a dostatočné prirodzené krytie, ktoré maskuje lovcovu siluetu. Bobor nemá až tak dobre vyvinutý zrak, používanie umelých krytov alebo maskovacích tkanín preto nie je potrebné. Stačí sa počas postriežky príliš nehýbať a pri napínaní luku sa vyvarovať hocijakých prudkých pohybov.

Bobry sa dajú pomerne jednoducho vnadiť. Milujú totiž čerstvé konáre z osiky a touto šťavnatou pochúťkou ich na chvíľu môžete zdržať na tom správnom mieste, ktoré vám umožní presný výstrel. Oveľa náročnejšou metódou je posliedka: poľovník sleduje plávajúceho a občas sa potápajúceho bobra až do momentu, keď nastane správna situácia na úspešný lov. Hoci je vzdialenosť streľby krátka, netreba zabúdať na tréning s používanou výzbrojou! Navijak a spojenie šípu lankom predsa len robia veľký rozdiel pri streľbe!

 

Bobrí hamburger?

Mnohí zahraniční poľovníci chcú uloviť bobra ako trofej. Vtedy je jeho využitie jasné, na preparát. Miestni poľovníci však zužitkujú celé zviera. Správne odraná a vyčinená koža je veľmi kvalitná a

považuje sa za luxusný produkt. Koža z chvosta, jemná a so štruktúrou šupiniek, sa okrem iného používa na rukoväte tých najdrahších ručne robených tradičných lukov. No a mäso? Väčšie kusy, napríklad stehná a chrbát, sa údajne skvelo hodia na údenie, pečenie či pomalé dusenie. Ostatné mäso treba namlieť a vyrobiť z neho vraj fantastické bobrie hamburgery. Ostala ešte jedna použiteľná časť bobra: pachové žľazy. Neviem, či to robia aj Fíni a iné severské národy, ale Švédi ich zalejú vodkou a nechajú rok odstáť. Túto „špecialitu“ ponúkajú poľovným hosťom zo Slovenska. Tí si po takomto „kulinárskom zážitku” povedia, že niektoré veci stačí v živote ochutnať naozaj iba raz!

Dôležité fakty

• Lanko ovplyvňuje let a prenikavosť šípu, preto treba trénovať s takouto zostavou.

• Ak sa lanko zle odvíja z navijaka, skráťte ho. Aj tak sa loví na krátku vzdialenosť!

• Vyvarujte sa poľovania na miestach, kde je veľa potopených konárov. Okolie bobrieho hradu nie je dobrým miestom na lov.

• Ak treba vystreliť na zasiahnutého bobra ešte jeden šíp, dávajte si pozor, aby ste neprestrelili lanko prvého šípu.

 • Ako pomôcku na vylovenie bobra majte poruke aj rybársky gaf s dlhou rúčkou.

Juha Kylmä

Juha Kylmä je lukostreleckým špecialistom CIC a prvým viceprezidentom EBF (European Bowhunting Federation). Pravidelne publikuje v zahraničných poľovníckych časopisoch a je autorom monografie o loveckej lukostreľbe Jousimetsästys, ktorú považujem za najlepšie spracovanú knihu o love lukom v európskych podmienkach. 

Chcete vediet viac?