Jesenná poľovačka na Pižmoňe v Grónsku - autor Juha Kylmä

Nízky porast neposkytoval veľa krytu poľovníkovi s kameramanom, ktorí sa pomaly približovali k čriede pižmoňov. Plazili sa pričupení vyše dvesto metrov, ale aj tak boli ešte priveľmi vzdialení.

Bolo to len pred rokom, čo som písal e-maily do Grónska v roli špecialistu na lov lukom pre CIC. Spolu s EBF, European Bowhunting Federation, sme ponúkali naše znalosti a výskum s cieľom podporiť legalizáciu lovu lukom v Grónsku. Zainteresovaní funkcionári poľovníckych organizácií na tomto „ľadovom kontinente“ prejavili záujem a túžbu spoznať plusy a mínusy tohto spôsobu poľovania. Nemalou motiváciou bol aj rastúci záujem o tento druh poľovníckeho turizmu a nemalých príjmov, ktoré by takto vznikli. Začiatkom januára mi zavolal outfitter Frank Feldman z organizácie Bowhunting Greenland, aby mi oznámil radostnú novinu: Grónsko legalizovalo lov pižmoňov lukom a šípom. Po tejto správe prišla očakávaná otázka, či by som nemal záujem prísť v septembri. Frank sám poľuje lukom a je jediným outfitterom sprostredkujúcim v krajine lov lukom. Po „ťažkom“ uvažovaní, ktoré trvalo pár sekúnd, som povedal áno. Rezervoval som si prvý možný termín pre štvorčlennú skupinu. Moji kamaráti ešte ani netušili, že sa na jeseň pôjdu pozrieť do Grónska.

Bowhunter TV sa pridáva k dobrodružstvu

V skorých ranných hodinách 4. septembra som spolu s Askom Kukkonenom opustil ubytovanie patriace Frontier Archery a vydali sme sa do Štokholmu. Na letisku Arlanda sa k nám pripojil prezident EBF Anders Gejer. Leteli sme do islandského Keflavíku, odtiaľ sme sa autobusom presunuli do Reykjavíku. Tu sa náš škandinávsky tím srdečne zvítal s americkými biológmi C. J. Winandom a Jimom Thompsonom, s naším kameramanom. Smutná správa znela, že CJ-ova batožina sa niekde stratila a nedorazila na Island, ale napriek tomu sme pokračovali do Narsarsuaqu, našej prvej zastávky v Grónsku. Na palube 25 metrov dlhej lode Targa fínskej výroby nás privítal kapitán a ďalšou správou nás potešil. Vraj nás odvezie priamo do loveckého tábora namiesto do Qaqortoqu, kde sme mali pred začiatkom poľovačky prenocovať. Super! Práve sme získali deň poľovania navyše.

Chata Koralhytten

Kapitán majstrovsky previedol loď medzi množstvom úchvatných ľadovcov až do Ikka fjordu, nášho revíru na najbližšie dni. Už z diaľky sme zbadali jasnú žiaru ohňa, ktorý Frank rozložil, aby nás aj potme správne navigoval do loveckého tábora. Po vynikajúcej večeri zo sobieho mäsa a po niekoľkých pohároch červeného vína sme zmorení z cesty zavčasu zaliezli do spacích vakov. Dorazili sme až za tmy, a preto sme nemali ani najmenšiu predstavu, ako vyzerá okolie. Ubytovanie bolo komfortné a pôsobilo relatívne novo. Plynový ohrievač nám mal zabezpečiť dostatok tepla počas chladných nocí, vo vedľajšej izbe bol plynový varič. V malej miestnosti sme mali umývadlo a skrine na výstroj. Voda, ako inak, sa donášala zo zurčiacich vodopádov stekajúcich z hôr neďaleko tábora.

Každý má právo loviť

V Grónsku neexistuje klasické povolenie na lov. Poľovanie je každodennou súčasťou bežného života. Inuiti si myslia, že sú omnoho skúsenejší ako iní poľovníci: „Videli sme bielych ľudí poľovať a niektorí z nich to vážne nevedia.“ Podobné vyjadrenia sú úsmevné, ale pravdepodobne pravdivé. Všetci sme však dúfali, že Inuiti nemajú pravdu a že aj my, bieli lovci, budeme mať úspech. V miestnej kultúre je lov silne zakorenený, je to dedičstvo, ktoré si nikdy nedajú vziať. Lov je taký bežný, že aj 12-ročný chlapec môže vojsť do obchodu a kúpiť si guľovnicu.

Ťahanie slamiek

Príjemná vôňa čerstvej kávy a pečenej slaninky nás skoro ráno vytiahla zo spacákov ako magnet. Vykukol som z malého okna pri posteli, výhľad na krajinu navôkol bol priam neskutočný. Strmé kopce vystupovali do výšin priamo z fjordu. Všade boli vodopády tečúce z ľadovcových polí do údolia. Nikde však ani jediný strom, iba po kolená vysoký podrast a kľukatiace sa potôčiky. Jim si pripravoval nejaké draho vyzerajúce kamerové náčinie, kým my ostatní sme si chystali výstroj na nadchádzajúci lov. Chvíľu na to sme ťahali slamky, kto bude prvý na rade. A bol som to ja, čo si potiahol najdlhšiu. Prvú čriedu sme našli relatívne bez námahy, ale priblížiť sa k nej sa nám nepodarilo a pižmone zmizli v horách. Vrátili sme sa do kempu a loďou sme sa prepravili hlbšie do fjordu. Prečesávali sme úbočia ďalekohľadmi a čoskoro objavili náš ďalší cieľ. Na protiľahlom skalnatom pobreží sme zbadali sedem pižmoňov. Aspoň jeden z nich mal krásne rohy, po ktorých baží nejeden poľovník. Nie je jednoduché priblížiť sa cez taký otvorený terén na dostatočne krátku vzdialenosť potrebnú pri love lukom. Jedinou možnosťou je plaziť sa v podraste a dúfať aj v to potrebné šťastie. Nízke kríky neposkytovali veľa krytu poľovníkovi s kameramanom, ktorí sa pomaly približovali k čriede pižmoňov. Plazili sa pričupení vyše dvesto metrov, ale aj tak boli ešte priveľmi vzdialení. Kým lovci pomaly skracovali vzdialenosť, sedem masívnych pižmoňov letargicky spásalo to málo potravy, čo rástla na tejto nehostinnej kamennej krajine netušiac, že nebezpečenstvo je nablízku. Najväčší samec neustále vyzýval skupinku mladších samcov na súboj a s patričnou aroganciou a dominantnosťou pravého kráľa fjordu podchvíľou venoval pozornosť samiciam. Keď sme zmenšili vzdialenosť od čriedy asi na osemdesiat metrov, inuitský sprievodca sa spýtal, či už je vzdialenosť na streľbu dobrá. „Musíme sa dostať omnoho bližšie!“ odpovedal som mu. Vyhliadnutý veľký samec si práve ľahol. Jediná schodná cesta, ako sa k nemu v tejto polohe priblížiť, by bola odzadu, okolo veľkého balvana trčiaceho z úpätia kopca. Tu však nervózne postával jeden z mladších pižmoňov a monitoroval situáciu okolo seba. Pošepol som Ejnarovi, inuitskému sprievodcovi, že chvíľu počkám a pokúsim sa zostúpiť do priehlbiny po mojej ľavej strane a veľkým oblúkom skrátiť vzdialenosť medzi mnou a ležiacim zvieraťom. Plán sa mu pozdával. Zanechali sme kameramana Jima za nami a pomaly sa stiahli do priehlbiny. Podarilo sa mi priblížiť na tridsať metrov a opatrne som sa zdvihol nad kríky. Môj vyhliadnutý kus zase vyštartoval vyhnať jedného z mladých súperov. Práve keď bol uhol na streľbu ideálny, všimol som si, že priamo za ním stojí ďalší kus. Neodvážil som sa vystreliť, bál som sa, že by šíp mohol po priestrele poraniť aj pižmoňa stojaceho v pozadí. Táto napínavá situácia trvala len pár sekúnd a starý samec sa pomalým krokom začal odo mňa vzďaľovať. Konečne sa čakanie a trpezlivosť vyplatili a pižmoň s nádhernou trofejou a krásnym kožuchom s dlhou srsťou naširoko zastal vo vzdialenosti 45 metrov, bokom od zvyšku čriedy. V zložitej pokrútenej polohe sa mi podarilo natiahnuť silný luk Hoyt Carbon Element a pomaly sa napriamiť do kľačiacej polohy nad všadeprítomné nízke kríky. Šíp s bielymi krídelkami Blazer zmizol v hustej srsti za prednou nohou a vyletel na opačnej strane smerom k vodám „nášho“ fjordu. Dlhá a hustá srsť na pižmoňovi trochu komplikuje správne umiestnenie zásahu, ale na moju obrovskú radosť som zbadal, ako sa bledšia srsť na prednej končatine sfarbila dočervena. Črieda sa pomaly pohybovala do kopca, zatiaľ čo môj smrteľne zasiahnutý pižmoň sa vydal smerom dole. Začal som sa trochu strachovať, keď po pár sekundách nepadol, ako sa typicky stáva aj pri omnoho väčších kusoch so správne umiestneným priestrelom na komore. Frank, ktorý sa medzičasom objavil vedľa nás, si všimol moje znepokojenie a so širokým úsmevom mi povedal: „Je tvoj, neboj sa!“ A mal pravdu. Majestátny kráľ fjordu prešiel pár ďalších metrov, no potom padol a zostal ležať. Keď som sa čudoval húževnatosti tejto zveri, šťastný outfitter ma pobúchal po pleci a povedal mi, že aj mladé kusy často zvládnu dlhšiu vzdialenosť po zásahu troma-štyrmi guľkami, nieto takýto majestátny starý samec.

Úspech pokračuje

Po malom občerstvení sa Anders, Jim, Frank a dvaja inuitskí sprievodcovia pobrali smerom k potokom, ktoré stekajú do fjordu z kopcov. Tie tmavé fľaky v diaľke boli totiž pižmone. Miestni sprievodcovia zobrali loď a okolo cípu fjordu prešli na druhú stranu kopca, aby boli pripravení, keby boli naši lovci úspešní. Kým boli poľovníci so sprievodcami na love, ja som si užíval nádherný slnečný deň v tábore. Prekvapilo ma, že hoci bol začiatok septembra, na tomto mieste, ktoré mnohí volajú ľadovým kontinentom, bolo príjemne teplo. O niekoľko hodín som zbadal biely motorový čln ženúci sa k pobrežiu. Posádka mávala a radostne kričala: „Anders je náš človek!“ Áno, Andersovi sa podarilo uloviť nádherného pižmoňa s kapitálnou trofejou. Keď slnko zapadlo za vrchy pokryté ľadovcami, bol čas na oslavu s vynikajúcim jedlom a červeným vínom. V európskom štýle sme si pripili na úspešnú poľovačku a nádherné trofeje, ktoré sme ulovili našimi šípmi. Aj keď rozhovory by mohli trvať do rána, únava po celom dni ma zlomila a čoskoro som sa pobral spať.

Askov šťastný deň

Tesne pred rozvidnením vyrazili Asko, Frank, Jim a Jørgen k vodopádom za kempom. Ostatní sme sa rozhodil zostať a stráviť deň v tábore. Niekto trénoval streľbou lukom na terč, iný vyváral lebku svojho pižmoňa v starom železnom sude nad ohňom, ale všetci si užívali nádherný deň na tomto čarovnom mieste obklopenom horami. Chlapi sa vrátili tesne pred obedom. Už z diaľky sme zbadali, že boli úspešní. Bolo to jasne už podľa toho, ako uvoľnene a veselo kráčali. Jim bol nadšený, vraj sa mu podarilo zachytiť zábery, ktoré budú stopro odvysielané v Bowhunter TV. Frankovi sa podarilo priviesť Aska do vzdialenosti tridsať metrov od stáda pižmoňov. Keďže jeden správne umiestnený balvan pomáhal maskovať ich príchod, Jim s kamerou sa dokázal držať tesne pri Askovom ramene, a tak nakrútiť celú akciu vrátane dobrého zásahu. Toto však nebol koniec rannej poľovačky. Krátko nato sa na dohľad objavil mladý pižmoň. Ten typ zvieraťa, ktorý je ideálny do táborovej kuchyne, jeho divina je jemná a skúsený kuchár s ňou dokáže zázraky. Frank dal Askovi povel strieľať a on nezaváhal. Do tejto chvíle bola celá poľovačka neskutočná. Len keby CJ-ovi dorazil luk aj s taškou. Frank volal každý deň na letisko zo svojho satelitného telefónu. Fakt, že sme poľovali hlboko vo fjorde, ktorý bol prístupný len helikoptérou, hydroplánom alebo len malou loďou, kde plavba trvala šesť hodín tam a ďalších šesť hodín späť, nám nedával veľa nádeje. Bolo naivné dúfať, že by aerolinky poslali batožinu do takých vzdialených končín.

CJ začína poľovať

Tretí večer našej poľovačky sme oslavovali úlovky: môjho aj Andersovho druhého pižmoňa. Zrazu Frank ukázal na fjord. V diaľke bolo vidno malé svetielko. Rozbehli sme sa privítať prichádzajúcu loď. Dvaja chlapi z motorového člna podali CJ-ovi jeho puzdro s lukom aj tašku so zvyšným výstrojom. A dvaja šťastní Američania od radosti priam tancovali na šmykľavých balvanoch brehov Ikka fjordu. Lovecké šťastie pokračovalo a hneď nasledujúci deň sa Cj-ovi podarilo uloviť nádherného starého pižmoňa. Dokonca aj kameraman Jim si splnil svoje lovecké túžby, tie rybárske, a chytil desať arktických sivoňov. Keďže sa nám podarilo naplniť lovecké ciele už za štyri dni, zostal nám čas, aby sme vyvarili trofeje, vyčistili kože určené na preparáciu a okolo kempu zbierali mušle, ktoré fantasticky spestrili náš jedálny lístok. No keďže sme všetci nakazení tou pravou poľovníckou vášňou, dlho sme okolo tábora neobsedeli. Vyšliapať si na vrcholky okolitých kopcov s lukom a šípmi v ruke, to je dôvod, prečo sme sem prišli. Hlavne keď na ich úbočiach žijú snehule a snežné zajace a mohli sme ich loviť a pri tejto napínavej poľovačke lukmi na malú zver si vychutnávať jedinečnosť drsnej, ale nádhernej prírody.

Chcete vediet viac?