Užite si safari! Na čo sa pripraviť...

Vo svahilčine znamená „safari“ dlhú cestu, ale bežne sa používa aj na opis jazdy, napríklad autobusom z Nairobi do Mombasy alebo trajektom z Dar es Salaam do Unguja.

Safari pochádza z arabského slova safariyah, ktoré vyjadruje cestu alebo putovanie. Anglický jazyk ho prebral v 19. storočí a veľmi rýchlo ho začal používať na opis dobrodružných expedícii, či už spojených s lovom, alebo nie. Tieto výpravy sa najčastejšie odohrávali na čiernom kontinente, preto nie div, že v dnešnej terminológii chápeme tento výraz ako loveckú alebo fotografickú expedíciu do Afriky.

V minulosti sa veľmi nerozlišovali poznávacie a poľovnícke expedície. Lov bol účasťou každej z nich, či už s cieľom zásobiť kuchyňu, získať exempláre na preparáciu do múzeí alebo obohatiť vlastnú zbierku trofejí o exotické exempláre. Tieto výpravy mali niečo spoločné: pre náročnú logistiku trvali aj niekoľko mesiacov. Za ten čas však človek spoznal krajiny, ktorými prechádzal, úplne do detailov.

V súčasnosti sa lovecké safari značne skrátili, dokonca by sa dalo povedať, že na úkor získaných zážitkov. Absolvovať kvalitnú poľovačku, počas ktorej vidíte iba letisko a cestou zazriete z mikrobusu kúsok krajiny, je náramná škoda. Dá sa jej však ľahko predísť. Lovecké výpravy sú uponáhľané, no treba sa na chvíľu zastaviť a zamyslieť, či by sme si okrem trofeje, aj keď kapitálnej a majestátnej, nechceli domov priniesť trochu viac... Iná príroda, odlišná kultúra, ochutnávanie miestnej kuchyne, interakcia s domácimi, spoznanie ich zvyklostí a tradícií, pohľady a výhľady, ktoré inde nenájdeme – to sú hlavné dôvody, prečo cestovať a po návrate sa o svoje poznatky podeliť s blízkymi a priateľmi.

Jedlo

Ochutnanie miestnych špecialít považujem za niečo, čo bezpodmienečne patrí k zážitkom z cestovania. Čaro každej národnej kuchyne spočíva v iných surovinách a v odlišnom spôsobe prípravy. Treba však mať rozumné očakávania, len tak nebudete sklamaní. Aj kus grilovaného medvedieho mäsa, svojpomocne marinovaný v troche korenia a kečupu, pečený na otvorenom ohni na čerstvo odrezanom ražni pod oblohou, na ktorej tancuje polárna žiara, môže byť pochúťkou, ktorej sa človek nevie nabažiť. Na prvej zahraničnej poľovačke v kanadskom Quebecu tvorili hlavnú časť mojej stravy vlastnoručne nachytané sivone a pstruhy jazerné obalené slaninou a upečené v rúre... Delikatesa.

Zažil som rôzne spôsoby stravovania počas poľovačky. Niekedy jedlo slúžilo ako čistá nevyhnutnosť na prežitie. Inokedy som jedával na úrovni, za akú by sa nemusela hanbiť ani reštaurácia s michelinskou hviezdou. Možno nie doslova, keďže čašníkom chýbali biele rukavice, ale určite by tromfli mnohé „nóbl“ slovenské reštaurácie.

Africké safari ponúka najrozmanitejšie pochúťky. Sčasti je to vďaka poľovaniu na farmách, kde je zamestnaný aj kuchár. Jeho jedinou starosťou je zabezpečiť hosťom také jedlo, na ktoré budú ešte dlho spomínať. Samozrejme, počas pobytu sa žiadne nesmie opakovať. Večere v africkom kempe pozostávajú z prípitku a predjedla pri ohni, kým sa chystá teplá večera, a potom z mnohých chodov diviny, príloh, zeleniny a dezertu. Schudnúť v Afrike, aj keď sa človek celý deň hýbe, je teda takmer nemožné. Jedno z najlepších menu, ktoré som ochutnal, pozostávalo z carpaccia zo zebry (natenko nakrájaná sviečkovica pokvapkaná olivovým olejom, balsamicom, s kaparami, ruccolou, cherry paradajkami a čerstvým parmezánom, podávaná s čerstvo upečenou bagetkou), z kreviet pripravených vo woku priamo nad ohňom (opražené čerstvé krevety dovezené v ten deň z Mozambiku, preliate omáčkou z rozpusteného masla, majonézy a domáceho marhuľového čatní), z grilovaných steakov fillet mignon z elanda a rump steakov z oryxa s pikantnou čedarovou ryžou a z horúceho čokoládového koláča. Jesť takéto delikatesy pri plápolajúcom ohni pod oblohou posiatou hviezdami je na nezaplatenie.

Nič podobné však nečakajte na poľovačkách v severskej divočine Kanady, kde je sprievodca zároveň kuchárom, a kým si hostia po náročnej poľovačke idú zložiť veci do zrubu a dať si jeden drink proti zamrznutiu, on letí do kuchyne chystať večeru. Potom sa podáva klasika, každý večer viac menej tá istá, len s malými obmenami. Polievka z bujónu s ryžou, hráškom a párkami (variácie pozostávajú z párkov pokrájaných na tenké kolieska, hrubé kolieska alebo vcelku), nejaký druh pečeného mäsa s ryžou a k tomu horúci čaj. Ako bonus konzerva uhoriek alebo ovocia. Neznie to najlákavejšie, ale je to chutné, dodá to potrebné kalórie a hlavne – po celom dni v zime sa poteší duša aj telo. Ešte nikdy som počas lovu nejedol niečo, čo mi vyslovene nechutilo.

V každom prípade je vhodné komunikovať so sprievodcami. Nevedia totiž čítať myšlienky. Ak máte špeciálne želanie, napríklad ráno preferujete čerstvú praženicu, treba sa spýtať. Tí ľudia sú tam na to, aby plnili vaše sny a ak je to čo len trochu v ich silách, veľmi radi vám vyhovejú – hlavne v oblasti kuchyne, lebo tá sa, na rozdiel od poľovníckeho šťastia, ovplyvniť dá.

Stravovanie a debaty s miestnymi poľovníkmi sa odohrávajú priamo v revíroch, kde sa poľuje. Často sú v kempe iní lovci z rôznych kútov sveta. O to zaujímavejšia je vzájomná výmena informácií či priateľské rozhovory pri večernom ohni.

Transport

Takmer vždy je možnosť, že vás miestny outfitter vyzdvihne na letisku a dovezie do oblasti lovu. Je to pohodlné a akékoľvek komplikácie sú málo pravdepodobné. Osobne si však radšej prenajímam v požičovni auto a dopravujem sa do revíru na vlastnú päsť. Mám väčšiu slobodu, poľovačku môžem kedykoľvek ukončiť (často sa stáva, že ulovíte želanú zver ešte pred koncom zaplateného pobytu), alebo si predĺžiť pobyt v danej krajine. Odlet mám totiž vždy naplánovaný až niekoľko dní po skončení poľovačky. Pred návratom do Európy tak môžem precestovať ešte pár zaujímavých miest. Pri dnešných cenách leteniek je to logická voľba, lebo tých pár dní navyše predstavuje zanedbateľné náklady.

Druhá trofej

S cenou cestovania súvisí aj ďalšie dôležité rozhodnutie. Oplatí sa cestovať na druhý koniec sveta s cieľom uloviť iba jeden druh zveri? V mnohých prípadoch špecializovaných safari iná možnosť neexistuje. Ale napríklad v Škótsku sa dá poľovačka na jelene ľahko skombinovať s lovom malej zveri. V Kanade sa počas sezóny losa dá loviť aj vlk a medveď. Licencie nie sú drahé a oplatí sa mať ich pre každý prípad vo vrecku. Anglicko ponúka okrem mundžaka v tom istom období aj čínskeho vodného srnca. Celková suma pri takýchto „combo balíčkoch“ narastie, ale pri rozpočítaní všetkých dodatočných nákladov na viac kusov ulovenej zveri sme na tom vždy o poznanie lepšie.

Fotosafari

Počas každého poľovníckeho pobytu v zahraničí, a je jedno či v Afrike, alebo v Severnej Amerike, nevynechám možnosť navštíviť niektorý z národných parkov. V Juhoafrickej republike je najznámejším Krugerov národný park. Pozorovať a fotografovať členov veľkej päťky na pár metrov je adrenalínový zážitok. Neraz som autom cúval pred majestátnou slonicou, ktorá sa rozhodla, že som to s tou blízkou vzdialenosťou k jej mladému trochu prehnal, a jasne mi dala najavo, kto je pánom situácie. Okrem tohto parku sú v krajine aj mnohé ďalšie, napríklad Medikwe National Park pri Thabazimbi alebo Pillansberg pri Sun City, prezývanom aj africké Las Vegas.

Na mnohých farmách sa nachádzajú aj zdomácnené divé zvieratá. Ich príbehy sú rôzne, často ide o zachránené mláďatá, ktoré vyrastali v spoločnosti ľudí. Dnes, už ako dospelé, žijú svoj život v spoločnosti domácich psov či mačiek. A tak môžu turisti zažiť prechádzku po buši s gepardmi či levíčatami, alebo kŕmiť hrošicu Jessicu cviklou a šalátom, prípadne sa s ňou okúpať v rieke.

Oblasť Kapského Mesta zas ponúka jedinečné vínne cesty, potápanie sa medzi žralokmi či pozorovanie tučniakov a tuleňov. Fantastická miestna kuchyňa z plodov mora či hlbokomorská rybačka sú už len bonusom.

Poľovníci cestujúci do Alberty v Kanade by si jednoznačne nemali nechať ujsť národné parky Banf a Jasper rozprestierajúce sa západne od Edmontonu a Calgary. Okrem skvelej lyžovačky a zimných športov sú známe aj nádhernými výhľadmi na Skalnaté hory, množstvom vodopádov a bohatstvom zveri od big horn sheep cez karibu až po jelene wapiti.

Preprava zbrane

Aj keď by sa mohlo zdať, že vlastná zbraň bude problémom hlavne pri návšteve národných parkov, nie je to tak. Pri vstupe do parku sa jednoducho deklaruje a problém je vyriešený. V poľovnícky atraktívnych destináciách sú miestni zvyknutí na lovcov so zbraňami, ktorí trávia čas po poľovačkách návštevou turistických atrakcií.

Ani letecká preprava zbraní nie je komplikovaná: zbraň s vybratým záverom v pevnom uzamykateľnom puzdre, munícia s hmotnosťou do 5 kg zabalená zvlášť, európsky zbrojný preukaz a pozývací list. Každý letecký prepravca má vlastné pravidlá a poplatky, ale spoločné majú to, že zbraň musí byť vopred nahlásená a potom už všetko prebieha hladko. Najdôležitejšie je do bodky dodržovať stanovené pravidlá, ktoré sú bežne dostupné na web stránkach leteckej spoločnosti.

Ako si zbaliť príručnú batožinu

Malá rada na záver. Nestáva sa to často, ale keď sa to stane, tak určite v tej najmenej vhodnej chvíli. Áno, občas vám batožina nepríde. Keď je to pri spiatočnej ceste z poľovačky, nič hrozné sa nedeje, do pár dní vám ju domov doručí kuriér. Ak je to však cestou na poľovačku, zrazu ste bez potrebného výstroja. Preto si treba zbaliť príručnú batožinu tak, ako keby to bol váš jediný kus batožiny. To znamená – všetky lieky ktoré užívate, fotoaparáty, ďalekohľad, diaľkomer, doklady a peniaze a najmä pár kúskov oblečenia. Tie sa hodia, aj keď vás niekto na letisku celého obleje pivom, ako sa stalo naposledy mne v Johannesburgu. Ak vaša batožina nedorazí načas a ste nútení narýchlo si dokúpiť napríklad oblečenie na poľovačku, starostlivo si uschovajte pokladničný blok. Letecká spoločnosť vám pri reklamácii spravidla tento nákup „nevyhnutného výstroja“ preplatí.

No predovšetkým si nezabudnite pribaliť dobrú náladu. A, samozrejme, aj chuť spoznávať novú krajinu zo všetkých možných pohľadov, tých loveckých aj tých cestovateľských.

Chcete vediet viac?