Jeleň rusa - Maurícius

Rozhovor s majiteľom najprestížnejšej loveckej agentúry na ostrove Maurícius. O ostrove, jeleňoch, dovolenke s rodinou, skúsenostiach, zbraniach a hlavne etike poľovania a nezabudnuteľných zážitkoch...

Lionel, aký je tvoj životný príbeh? Kedy a kde si sa narodil? Kde si vyrastal? Aké je tvoje terajšie povolanie?
Volám sa Lionel Berthault a už desať rokov som majiteľom spoločnosti Le Chasseur Mauricien. Narodil som sa v juhozápadnom Francúzsku, meste Touluse. Po štúdiu som pracoval na viacerých vedeckých projektoch v národných parkoch na Aljaške a v Novom Brunswicku. Neskór som šesť rokov pracoval pre poľovnícky zväz vo Francúzsku na jednej z riadiacich pozícii. Pred dvanástimi rokmi som natrafil na malý inzerát, ktorý ponúkal poľovačku na ostrove Maurícius. Len som hmlisto tušil, kde sa tento ostrov vôbec nachádza a už vôbec som nevedel, že je na ňom možné poľovať. Ako väčšina ľudí tu na výstave okolo nás, aj ja som sa rozhodol vyskúšať si poľovačku v exotickej destinácii a odcestoval som. A našiel som prekrásnu krajinu, krásne miesto na svete s úžasnými ľuďmi, vynikacúcou kuchyňou, neopísateľnou prírodou a možnosťou poľovať na vzácnu zver – jávskeho jeleňa, inak známeho ako jeleň rusa. Počas tohoto desať dňového pobytu som sa rozhodol, že toto by mohlo byť mojím živobytím. Rozšíriť medzi luďmi, že Maurícius je zaujímavou poľovníckou destináciou. Keď som sa vrátil do francúžska, napísal som majiteľovi revíru kde som lovil: zamestnaj ma a ja sa ti postarám o to, aby sa ľudia dozvedeli že je možné vycestovať na rodinnú dovolenku a popri tom loviť pre európana exotickú a nádhernú zver. On súhlasil, poslal mi pozvanie, vybavil potrebnú dokumentáciu, povolenie na pobyt a dva roky som pre neho pracoval. Po tomto období svoj revír predal, mne, zrazu som bol na všetko sám a rozhodol som sa založiť moju spoločnosť. A vtedy začala tvrdá práca, krok po kroku, z množstvom reklamy, účasti na svetových poľovníckych výstavách, asi desiatich ročne. Až som dospel do štádia kedy takmer každý scestovaný poľovník vie o Mauríciuse ako aj možnostiach poľovníckeho vyžitia na jeleňa rusa. Momentálnemám ročne okolo 80 hostí, z ktorých asi 20 percent poľuje s lukom. Väčšina lukostrelcov sú mladší poľovníci ktorých láka výzva uloviť takúto vzácnu zver, ktorá sa dá loviť už len v Austrálii, na Novom Zélande a Novej Kaledónii. Dva roky dozadu sa Safari Club International rozhodol jeleňa rusa z mauríciusu zaradiť ako samostatný druh vo svojich zoznamoch rekordov. K tomuto rozhodnutiu dopomohlo pár vedeckýchštúdii ktoré som za týmto účelom vypracoval. História tejto zveri na ostrove je veľmi zaujímavá, v roku 1639 bol privezený holanďanmi z Jávy. Keď bol Maurícius Francúzskou kolóniou, starostlivosť o miestne populácie tejto zveri bola na veľmi vysokej úrovni s dobrým manažmentom. Tento príbeh siaha až tak ďaleko, že v roku 1989 boli jelene z Mauríciusu reintrodukované späť na Jávu, aby sa posilnila miestna populácia zdecimovaná pytliactvom. Na Jáve nebol jeleň ani chránený anis a na neho nepoľovalo a tak mal nekontrolovaný, nelegálny lov miestnym obyvateľstvom otvorené dvere a populácia bola takmer vyhubená. Je to pekný príklad toho, že kontrolované poľovníctvo a správny manažment populácie zveri je najlepším nástrojom ochrany prírody.
 
Kedy si začal poľovať a aké boli tvoje prvé úlovky? 
Keď som ma 4 roky, už vtedy som chcel, aby ma otec brával na poľovačky každý deň. Mojim prvým zvieraťom bol ulovený zajac, strelil som ho malorážkou keď som mal 7 rokov. A prvou veľkou zverou bol srnec. V 13 rokoch to bolo čísté pytliactvo, keďže v takomto veku ešte nie je vo Fracúzsku pololené poľovať. Bol som s otcom, on mi podal pušku a ja som na tohto srnca vystrelil. Takže možno to až také veľké pytliactvo nebolo, nikto nevie, že toho srnca som ulovil ja a nie môj otec.
 
Predpokladám teda, že pochádzaš z poľovníckej rodiny?
Áno, môj otec, starý otec aj jeho otec boli poľovníci. U nás v rodine je to veľká tradícia. A som nesmierne šťastný, že mám takých rodičov ako mám, otec ma totiž naučil správnemu spôsobu poľovania. Že nevadí keď sa poľovník vráti domov bez úlovku. Že je oveľa dôležitejšie pozorovať sokola na nebi, zjesť jablko priamo odtrhnuté zo stromu a vychutnávať si chvíle strávené v prírode. A preto si myslím, že môj štýl poľovania je správny, byť blízko zveri, mať k nej úctu, vystreliť na zver len vtedy, keď som si istý správnym zásahom a neriskovať jej poranenie. Toto sú myšlienky,ktoré by som rád odovzdal aj svojmu synovi, má len dva roky, ale už v ňom drieme poľovník. Rovnyko ako ja v jeho veku, keď vidí letieť bažanta robí na neho “bum-bum”, rád so mnou pozoruje lane a mláďatá, je rád v prírode u nás doma, na Mauríciuse.
S lukom som začal poľovať keď som mal devätnásť rokov. Odvtedy som ako lukostrelec navš´tivil a lovil v 26tich rôznych krajinách. Od Senegalu, kde som bol prvým poľovníkom loviacim s moderným kladkovým lukom, cez Turecko, Aljašku, Kanadu, Tanzániu... Tých krajín a zážitkov bolo veľa, hlavne keď mám ešte len 34 rokov, ale dúfam, že ich ešte bude omnoho viac, som totiž rovnako závislý, ako väčšina poľovníkov. Polovačka je môj život.
 
Napadá ma otázka, či si už poľoval na Slovensku?
Nie, zatiaľ nie. Ale veľmi rád by som jedného dňa u vás poľoval. Mojim ďalším hobby je aj filmovať poľovačky. Všetkým svojim hosťom sa snažím nakrútiť video z ich lovu. A moju poľovačku na Slovensku by som mal v pláne tiež sfilmovať. Mohla by to byť dobrá cesta, ako spopularizovať vašu krajinu a poľovnícke možnosti v nej hlavne francúzsky hovoriacim polovníkom. Však vo Francúzsku je 1,3 milióna poľovníkov, z toho asi 10 percent poľuje lukom a to je dosť vysoké číslo...
 
Na akú zver najradšej poľuješ?
Nedá sa povedať, že by som mal jednu obľúbenú zver. Keďže som vášnivý polovník a taktiež vyhľadávam stale nové zážitky, tak sa mi ťažko odpovedá. Ale keby som si mal jednu vybrať, bol by to asi byvol, ktorý ma láka svojou náročnosťou ale zaroveň mám pred ním rešpekt. Hlavne pri poľovaní lukom, ktorým som poloval na kaférske byvoly v Mozambiku a Tanzánii, stepný poddruh v Benine ako aj na vodného byvola v Argentíne. Táto poľovačka mi dáva pocit, že som súčasťou prírody, je drsná aj nebezpečná a to je to čo sa mi páči. Takisto však rád poľujem na diviaky, srnce, vlastne na všetko, hlavne keď je to s lukom. Odkedy som začal poľovať s lukom, pušku už do prírody takmer neberiem.
 
Kde sa jeleň rusa na Mauríciuse vyskytuje? Obýva celý ostrov?
Poľovné revíry na ostrove sú vlastne obory, lebo zákon ukladá za povinnosť, že každý revír musí byť oplotený. Niektoré z nich sú male, niekoľko sto hektárov a poľoˇvanie v nich nie je moc náročné. Ja s hosťami poľujem v revíri, ktorý má rozlohu 4500 hektárov, je to najväčší revír na Mauríciuse. Taktiež sa dá povedať, že aj najlepší. Ako dôkaz môže svedčiť, že prvých 58 najsilnejších trofejí na svete pochádza z tohto revíru, boli strelené mojimi hosťami ktorý boli sprevádzaní mnou. Môže to vyznieť ako chválenkárstvo, ale skôr je to znak toho, že kvalita trofejí v tomto revíri je na vysokej úrovni. Toto však nie je samé od seba. Kladiem veľký dôraz na správny manažment zveri, dobrú selekciu a starostivosť o zver. Iba náklady na túto starostlivosť vychádzajú okolo 300 000 Eur ročne. Proste starostlivosť o zver je to, čo nám umožňuje loviť najsilnejšie jelene rusa na svete.
 
Kedy je najlepší čas loviť na Mauríciuse jeleňa rusa?
Dobrý čas na poľovačku začína už začiatkom Júna. Keď však v tomto období ulovíte jeleňa, bude to ako pri polovačke na soba karibu v Nunavute v severnom Quebecu. Jeho parožie bude plne vyvinuté, ale bude ešte v lyku, ktoré sa dá bez problémov odstrániť a odkryje parožie plné perál, takmer takých ako na sibírskom srncovi. Polovať sa dá až do konca novembra, začiatku decembra. Pre mna osobne je ale najlepším časom ruja, od polovice júla do konca augusta, kedže rád túto zver vábim.
 
Aké je v tomto období počasie?
Je zimné obdobie. Nie je to však zima na akú ste zvyknutí vy u vás na Slovensku alebo tu v Rakúsku. Cez deň je okolo dvadsaťpäť stupňov
 
Takže sa dá aj kúpať v mori?
Samozrejme. A pekná vec na Mauríciuse je to, že je to aj vynikajúca dovolenková destinácia. Je tam veľa golfových ihrísk, môžete sa ísť potápať či na hlbokomorskú rybačku, užiť si plavbu plachetnicou, skákať s padákom. Je tam veľa aktivít pre celú rodinu, ale desať rokov dozadu som sa rozhodol, že ja sa zamerám na poľovanie, lebo to je to, čomu rozumiem. Preto je Maurícius vhodným cieľom na spojenie poľovačky a dovolenky. Vaša partnerka, ak vás nechce sprevádzať počas poľovačky, môže zostať v rezorte, je tam úplne bezpečne, na ostrove sa nevyskytuje ani malaria ani žltá horúčka, na vstup netreba víza iba pas a miestni ľudia, to musíte vidieť na vlastné oči aby ste uverili. Bola to prvá vec ktorá ma ohromila pri mojej prvej návšteve. Ten spôsob ako sa k vám miestny chovajú, ako vám vyjdu vždy v ústrety. V indii majú jednu známu vetu, “nikdy neublíž a vždy pomáhaj”, a mám pocit, že práve na Mauríciuse je to Pravda.
 
Ako prebieha samotná poľovačka?
Klasický poľovný deň, pre poľovníkov poľujúcich s lukom, sa začína skoro ráno, už okolo 4tej hodiny ráno, lebo už o pol piatej musíme byť v revíri. Slnko vychádza veľmi skoro. Poľujeme však len do asi siedmej ráno. Potom poľovníka odveziem späť do hotela, kde sa môže naraňajkovať spolu s partnerkou, dať si masáž, ísť na pláž alebo spoznávať krásy ostrova. Poľovníka znovu vyzdvihnem okolo dvanástej na obed. Dáme si obed vo vile v revíri a potom poľujeme až do tmy, čo je asi o siedmej večer. Dôvod, prečo nepoľujeme doobeda je, že, okrem obdobia ruje, zver sa kŕmi počas noci. Skoro ráno sa vracajú na svoje ležoviská, do najhustejšieho porastu, kde trávia potravu z celej noci. Pohyb zveri je nulový. Mäžete poľovať celé doobedie a neuvidíte ani chvost z jeleňa. Je to veľmi zvláštne pri takej vysokej hustote zveri. Na obed je už vlhkosť v lese vysoká a komáre nedajú jeleňom pokoj a preto už okolo obeda vychádzajú na otvorené priestranstvá, kde pofukuje vietor a začnú sa znova kŕmiť. Preto sú poobedia veľmi úspešné.
 
A čo poľovníci loviaci guľovou zbraňou?
Veľmi podobne, až na to, že s týmito poľovníkmi skoro ráno nezvyknem chodiť poľovať. Zver vracajúca sa do lesa hore svahmi môže byť jednoduchou korisťou a nechcem, aby môj poľovník, ktorý preletel polku sveta alovil jeleňa po desiatich minutách. Nie je to to najlepšie keď akurát začne vychádzať slnko a aha, tu je tvoj jeleň, strieľaj a je po všetkom. Chcem dopriať poľovníkom zážitok, možnosť splniť sis en a užiť si svoj pobyt. Poľovanie neni o sedení a strielaní z auta, je o tom dostať sa blízko k zveri, mať neopakovateľný zážitok, peknú poľovačku, takú “mačovskú”. Niekedy sa stane, že sme úspešní po hodine poľovania, ale obzvlášt s lukostrelcami väčšinou potrebujeme tri, štyri poobedia na úspech. A preto s nimi potrebujeme aj tie rána, keď sa naskytne príležitosť, treba ju využiť, lebo nikdy neviete, čo sa môže stať, treba vďačne zobrať keď vám príroda ponúka.
 
Na akú inú zver sad á na Mauríciuse poľovať?
Okrem jávskeho jeleňa máme v revíri aj diviaka, indonézskeho diviaka. Sú omnoho menší v tele ako váš európsky diviak, ale na svoju veľkosť majú impozantné zbrane keď sú staršie. Jeden z mojich lukostrelcov so mnou minulý rok ulovil kus s 22 centimetrovými zbraňami. To je skoro ako diviak z Turecka! Taktiež máme bažanta. Poľujeme na ne s pomocou Anglických setrov a Nemeckých Drôtosrstých stavačov. Ale občas robíme aj spoločné poľovačky. Pre lukostrelca môže byť zaujímavé pribaliť si do batožiny tradičný luk a pár flu-flu šípov a pokúsiť sa uloviť takto bažanta. Je to zážitok. Takisto máme takú tradiciu, voláme ju mac-maurice, podobne ako v Škótsku majú Mac-Nab. Cieľom toho nášho je počas dvanástich hodín uloviť veľkého mečúňa na mori, niekoľko bažantov a veľkého jeleňa rusa. Komu sa to podarí, jeho meno skončí na tabuli Mac-Maurice Casseur Mauricien. Avšak nejde len o to uloviť, ale aj o to uloviť správne. A preto sa dajú získať body. Ak vystrelíte na 20tich bažantov ale ulovíte iba jedného, strácate 19 bodov, taktiež jeleňa musíte uloviť čistou ranou a keď svojho mečúňa pustíte späť do mora, získate extra 200bodov. Ten kto v určitom roku skončí na prvom mieste, tomu ponúknem sa nasledujúci rok možnosť vrátiť sa zadarmo a pokúsiť sa obhájiť svoj titul. Je to taka milá súťaž. Nejde o to uloviť čo najviac a čo najväčšie, ale uloviť to správnym spôsobom, eticky, dosťať sa blízko k zveri a strielať presne a eticky.
 
Kde sú poľovní hostia počas pobytu ubytovaní?
Všetci moji hostia bývajú v stanoch, šesť hviezdičkových... Nie, hostia bývajú sedem nocí v päť hviezdičkovom hotelovom rezorte Mövenpick Resort and Spa, ale je taktiež možnosť bývať v Herirage Resorts, Awali alebo Le Telfair. Všetko to sú 5 hviezdičkové komplexy. Keďže som taktiež poľovník ktorý rád cestuje, snažím sa moje balíčky mať navrhnuté tak, aby hosť nemusel zaplatiť ani euro navyše, úplne všetko je obsiahnuté v cene balíka. Nikto nemá rád prekvapenia, dohoda je dohoda a chlapské slovo platí. Ulovíte najväčšieho jeleňa ktorého nájdeme, budete sedem nocí bývať dvaja v päťhviezdičkovom hoteli za veľmi konkurencieschopnú cenu.
 
Vrátane jedla, pitia aj transportu?
Áno, vrátane polpenzie, čiže raňajok a večere. Keď hostia pristanú na letisku, budem ich tam čakať. Ak by som v tom čase ale náhodou bol v Tanzánii, som tam tri, štyri krát do roka, sprevádzam tam hostí pri poľovačke na veľkú štvorku (slon, byvol, lev, leopard), bude ich tam čakť jeden z mojich sprievodcov. Väčšinou vás ae vyzdvihnem ja, odveziem do hotela, tam máte ubytovanie a polpenziu na celý pobyt, samozrejmosťou je polovačka vrátane všetkého, denných poplatkov, zapožičania zbrane či luku, ulovenia jeleňa so zlatou medajlou ako aj prvotného postarania sa o trofej. Lukostrelci si síce takmer vždy nosia vlastnú výstroj, ale ak by náhodou plánovalicestovať naľahko, môžu si požičať moju výstroj, PSE, Mathews či Bowtech.
 
Ktorú časť pobytu si hostia užívajú najviac?
Feedback ktorý mám od svojich hostí je veľmi pozitívny. Kedže sa jedná o rodinnú dovolenku, hlavne sú spokojní s výberom hotela, myslím si, že to je pre nich najdôležitejšie. Keď sa to tak vezme, tá celková cena za pobyt vrátane polovačky a ulovenia jeleňa so zlatou medailou je podstatne nižšia ako by človek zaplatil za medailového sibírskeho srnca. Nehovoriac už o cene zlatého kanca, jeleňa či muflóna ktoré tu v európe lovíte.
Samozrejme sa občas natrafí aj na problémového klienta, ktorý nie je spokojný s absolútne ničím. Toto sú však len veľmi ojedinelé prípady. Raz sa mi stalo, že hosť chcel izbu tesne pri mori, tak som mu tento balíček upravil. Tieto izby sú štandardne drahšie a po pár dňoch sa mi sťažoval, že sa nemôže vyspať, lebo mu vadí hluk ktorý robia vlny. Vraj sú väčšie ako čakal a nedovolia mu spať. S takýmito ľuďmi sa nikdy nedohodnete, ale sú našťastie zriedkaví. Inak si hostia pochvalujú.
V poslednom čase som mal niekoľko požiadaviek, napríklad od skupinky lukostrelcov, ktorý by pred luxusným hotelom preferovali byť ubytovaní priamo v revíri. Mám tam vilu s troma izbami kde môžem ubytovať hostí. Ak by v nej bývala skupinka poľovníkov, ceny pobyto môže výjsť ešte omnoho nižšie, to znamená, že si v princípe zaplatia len zlatého jeleňa a všetko ostatné je takmer zadarmo. Je to vec, ktorú by som chcel tento rok vyskúšať. Nepotrebujem na tom zarobiť peniaze, budem tých lovcov sprevádzať zadarmo. Keď som ja bol mladý, bol som veľmi šťastný, keď niekto ponúkol poľovačku mladým polovníkom za zvýhodnenú nízku cenu, aby im umožnil splniť si svoj sen. Teraz som majiteľom svojho revíru a tiež som sa rozhodol mladým, vybraným, zanieteným poľovníkom, ktorý nemajú toľko peňazí ponúknuť takúto možnosť. Keď je hosť dostatočne majetný a môže si dovoliť 5 hviezdičkový rezort, nebudem mu ponúkať túto možnosť. Ale je mnoho mladých, vášnivých poľovníkov, ktorý by radi prišli, ale nemôžu si to dovoliť. Tak tým ponúknem možnosť uloviť zlatého jeleňa a diviaka počas siedmych dní pobytu za veľmi nízku cenu. Je to taký môj osobný pohľad na polovanie, aj ja som bol mladý a začínal som a keď mám teraz možnosť podporiť osobný rozvoj mladého poľovníka, prečo nie. Možno mi v budúcnosti tento človek prinesie viacero hostí len tým, že ma bude poznať a hovoriť o mne. Cieľom je mať stabilný prísun hostí, ako som už povedal, minulý rok sme ulovili takmer sto jeleňov. Z hladiska manažmentu populácie je to potrebné.
 
Ako je to s dovozom zbraní na Maurícius.
Je to takmer nemožné. Dá sa to, ale je to šialená robota, neskutočne dlho trvá celá byrokracia. Preto preferujem aby hostia poľovali s mojimi zbraňami. Najčastejšie poľujú s mojou Blaser R8 so Swarowski puškohľadom Z6i, 2,5-15 x 56. Taktiež mám k dispozícii Steyr Mannlicher, Sako, Tikka, Remonton či Blaser R93 s Puškohľadmi Zeiss. Na zbrane a optiku pre mojich hostí si potrpím, hlavne po príhode ktorú som zažil v Zimbabwe. Bol som polovať na P.A.C. slona (odstrel problémového jedinca) a nebola to ľacná polovačka. Mal som v pláne loviť extra silným kladkovým lukom, avšak s možnosťou ak by nastali problémiy, uloviť slona so zapožičanou zbraňou. A problémy nastali už pri transporte luku, takže puška bola jedinou alternatívou. A dostal som extrémne starú zbraň, nedalo sa na ňu ani pozerať, spúšť bola neskutočne tvrdá, vystrelila v priemere len jedna rana z troch, cez optiku nebolo vydieť takmer nič, proste ideálna kombinácia na naháňanie nebezpečného slona v hustom kroví. Preto si myslím, že kvalitná výzbroj pre hosťa je aj spôsob ukázania úcty a patrí k tomu správnemu zážitku. Musíte mu proste dať do ruky pušku, o akej sníva, že sa mu dostane do rúk.
 
Aký kaliber najčastejšie používaš?
270 Winchester sa v poslednej dobe stala mojou oblúbenou. Sám som ulovil cez 1000 kusov vysokej, pravdupovediac som pri tisícke prestal počítať. Moji hostia so mnou ulovili 600 veľkých jeleňov, vlastne štvrtého januára sme ulovili práve jeleňa číslo šesťsto. A z tejto vzorky sa dá spraviť slušný obraz o účinnosti rôznych kalibrov. Dlho som mal v obľube 7mm Remington Magnum, ale aj keď je tento kaliber nesmierne efektívny s vynikajúcou balistikou, mal som pocit, že spätný náraz je trochu prisilný, hlavne pre mladých poľovníkov poľovníčky. 270ka je podobne účinná avšak kope ovela menej. Jeleň rusa váži okolo 160 kíl a 270 Win so 130 grainovou poloplášťovou strelou je nesmierne účinný, pri dobrom zásahu zver neodchádza viac ako päťdesiat metrov.
 
A lukostrelecká výbava?
Keď sa ma hostia pýtaju na ideálnu výbavu, vždy sa ich snažím tlačiť do čo najsilnejšieho luku. Samozrejme takého, aký zvládajú pohodlne a presne strielať. Dôvod je len jeden, ak dokážete pohodlne strielať so 70 librovým lukom, dráha letu šípu je natoľko plochá, že od 0 do 30m môžete strielať bez veľkého uvažovania nad presnmou vzdialenosťou a odpadá tým časť stresu, ktorý je kladený na poľovníka. Keď strielate s 50 librovým lukom, tak musíte rozmýšlať či použiť prvý alebo tretí pin, presne merať vzdialenosť a celkovo ste pod väčším tlakom. Lebo keď niečo zle odhadnete, môže to byť katastrofa. Pri silnom luku je aj prenikavosť šípov omnoho lepšia, zver nestihne zareagovať na zvuk tetivy, čo sa pri 50ke stáva. Ak však nezvládate 70ku, aj 50ka bude fungovať, len sa budeme musieť dostať bližšie, podstatne bližšie...
 
Ako sa rieši vývoz trofejí? Je problém ich dostať do Európy?
Tento proces sa každým rokom zjednodušuje. Môže za to hlavne počet polovníkov, ktorí Maurícius ročne navštívia. Najjednoduchší spôsob je, keď sa o trofeje postarám ja, lebku vyvarím a vybielim, kože nasolím a odovzdám preparátorvi, aby ich správne presušil, dal do bedne, vybavil potrebné dokumenty a poslal ich špedičnej firme, ktorá sa postará o samotný vývoz. Za tri mesiace máte svoju trofej doma. Ak si trofej necháte preparovať na Mauríciuse, príde vám hotová za 8 až 12 mesiacov. Ani toto nie je moc dlhá doba, spomínam si, že na svojho vodného byvola z Argentíny som čakal vyše roka a pol. A kaférsky byvol z Mozambiku mi prišiel za dva a pol roka. Trofeje by mohli dojsť z Mauríciusu do Európy aj skôr, avšak najdlší čas zaberie povinná karanténa aby sa miestni colníci presvedčili, že nehrozí žiadne riziko.
 
Ak som správne pochopil, o všetchých hstí sa staráš osobne.
Až na niektoré výnimky väčšinou áno. Napríklad ak mám 4 hostí počas jedného týždňa, niektorých bude sprevádzať profesionálny poľovník. Ich som však učil ja, takže sú veľmi skúsení, aj v spôsobe poľovania aj v posudzovaní trofejí. Sprevádzanie je však moja vášen viac ako práca. Rád idem skoro ráno polovať a splniť sen niekomu, kto prišiel takú ďalekú cestu práve za týmto zážitkom. Samozrejme, nedá sa sprevádzať všetkých 80 hostí za rok a tak musia niektorí pochopiť, že nebudú poľovať priamo so mnou. Hlavne, ak sa jedná o rezervácie na poslednú chvíľu. Snažim sa však sprevádzať čo najviac svojich hostí.
 
Posledná otázka, komu by si Maurícius ako destináciu doporučil?
Ako som spomenul, takmer každý môže zažiť polovačku na Mauríciuse. Ľudia s nižším rozpočtom môžu zažiť polovačku na holú zver a diviaky, alebo uloviť abnormálnu trofej za menej peňazí. Celkovo plánujem pomaly znižovať ceny, mám už na poľovačku trochu iný pohľad ako v minulosti. Takže prísť môže každý, vášniví zberatelia trofejí, ľudia čo túžia mať krásnu trofej v svojej poľovníckej izbe alebo aj tí, ktorí plánujú rodinnú dovolenku a polovačka bude iba vítaným spestrením. Alebo skupinka polovníkov, ktorí strávia celý týždeň polovaním, na zlatého jeleňa, holú zver, diviaky či bažanty, alebo hlbokomorskou rybačkou. Každý si na Mauríciuse nájde to svoje.
 
Ďakujem za inšpiratívny rozhovor a v budúcnosti prajem veľa spokojných hostí.
 


 
Chcete vediet viac?