Afrika s lukom

O poľovaní v afrike, takej, o akej písal Robert Ruark v knihe „Horn of the Honter“ som sníval odkedy som sa stal poľovníkom. Aj keď safari takéhoto typu, trvajúce týždne až mesiacie, v krajinách ako dnešná Keňa a Tanzánia sú už len minulosťou, tento kontinent má stále čo ponúknuť.

Aj napriek tomu, že dnešné lovecké výpravy sú omnoho kratšie, najpopulárnejšími destináciami sa stali krajiny na juhu afriky a aj počet ulovenej zveri počas jednej cesty sa zmenšil, poľovníci sa vracajú domov s množstvom nezabudnuteľných zážitkov a krásnych trofejí.
Po pár rokoch poľovania na Slovensku a blízkych krajinách sa môj sen stal skutočnosťou a začiatkom novembra 2008 som sa ocitol na palube boeingu South African Airways na ceste do Johannesburgu. Táto cesta nebola vyslovene loveckou, ale podarilo sa mi zaplánovať si do harmonogramu štyri dni poľovačky na otvorenej farme, priamo pri rieke Limpopo na hranici s Botswanou. Po kontrolnom prestrelení zbrane, hneď na prvej vychádzke, pešo uprostred čerstvo rozkvitnutého bušu rastúceho z typicky červenej hliny sme spozorovali silného samca impaly, spolu so svojim háremom. Jedna guľka, vystrelená po ležiačky z mojej 8x68S na necelých dvesto metrov odštartovala moju závislosť na lovoch v afrike.
Nasledujúce roky, či už sám, alebo sprevádzajúc Slovenských poľovníkov som Juhoafrickú republiku navštevoval niekoľkokrát ročne. Časom som loveckú guľovnicu vystriedal za kladkový luk a začal túto krajinu nanovo spoznávať, namiesto cez puškohľad som sa čoraz častejšie díval cez priezor na tetive. Poľovanie lukom má svoje špecifiká aj v tomto kúte sveta a mnohé revíry sú priamo určené výhradne na lov lukom.
 
Metódy
Lukostrelci najčastejšie lovia africkú zver z pevne vybudovaných krytov v blízkosti napájadie, či už prírodných alebo umelo vybudovaných. Tieto úspešné miesta na lov sú často doplnené o soľ alebo krmivo z dôvodu prilákania väčšieho množstva a druhovej pestrosti zveri. Lukostrelecký kryt (ang.: blind) veľmi dobre zapadá do prostredia, buď je maskovaný kusmi prirodzene sa vyskytujúcej vegetácie, alebo sa podobá na termitisko, ktorých sa v africkom buši vyskytuje neúrekom. Tieto kryty sú často čiastočne zapustené pod zem, majú rovnú betónovú podlahu a viacero okien, takže strelec má ideálnu pozíciu na streľbu. Najvhodnejšie na takýto druh lovu sú suché mesiace, máj až september, kedy zver navštevuje napájadlá denne. Mohlo by sa zdať, že takýto lov je nudný, avšak chvíľu na to, ako sa poľovník usadí, ožije okolie napájadla množstvom pestrofarebných vtákov, opíc a rozličnej zveri, ktoré zabezpečujú nezabudnuteľné divadlo a krásne pozorovanie správania sa africkej zveri. Hlavne mladé svine bradavičnaté predvádzajú neuveriteľné kúsky, či už pri zabávaní sa v blate, alebo odháňaní zveri, ktorú nemajú moc v láske, pštrosov. Aj mladá sviňa je odvážna a nebojí sa trúfnuť si na omnoho väčšiu zver.
V afrike je tiež možné zver loviť lukom posliedkou, avšak tento štýl je extrémne náročný. Zver je tu v každodennom strehu pred predátormi a množsto očí v čriede robí priblíženie sa na krátku vzdialenosť potrebnú pre úspešný lov lukom veľmi náročným. Ak sa poľovníkovi takýto kúsok podarí, môže byť právom hrdý na svoje poľovnícke zdatnosti.
 
Výstroj
Africké revíry oplývajú nesmiernym bohatstvom rozličnej zveri. Ak vynecháme nebezpečnú zver, najbežnejšie lovené antilopy sa veľkosťou pohybujú od veľkosti srnčaťa, napríklad steenbuck a duiker, až po takmer tonu vážiaceho elanda. Rovnako ako pri guľovej zbrani je preto potrebné zvoliť si také lukostrelecké vybavenie, ktoré pokryje celú túto škálu a umožní si domov priniesť rozmanitú zbierku trofejí. Za rozumné riešenie sa dá považovať 70 librový kladkový luk. Aj keď ženy poľovníčky úspešne lovia africku zver lukmi okolo 50libier, tu však treba vhodne vybrať šípy a hroty maximalizujúce prenikavosť a vyčkať na najvhodnejšie natočenie sa zveri. Na zver sa v afrike nestrieľa ďaleko, bežná je streľba medzi 20 a 25 metrov aj keď sú situácie, kedy to nemusí platiť. Je vhodné priniesť si niekoľko druhov hrotov, aby poľovník dokázal pokryť všetky možné situácie, a samozrejme byť na tieto hroty vhodne nastrelený. Dobrou kombináciou sú troj (alebo štvor) britové hroty s dobrou ranivosťou na menšíu zver a pevné dvojbritové hroty s vynikajucou prenikavosťou na veľkú zver, ako napríklad zebra či eland. Príjemným spestrením sú aj špeciálne hroty na pernatú zver, keďže polievka z divých perličiek je lahôdkov. Neoceniteľnými pomocníkmi je ďialkomer, ľahký ďalekohľad, kvalitné bavlnené oblečenie, pevná ale ľahká obuv, fotoaparát a dobrá kniha.
 
Zver
Zver je v afrike pod obrovským tlakom predátorov, či už tých dvojnohých alebo štvornohých. Preto na tomto kontinente, viac ako kdekoľvek inde, je potrebné správne prečítať správanie sa zveri pred výstrelom. Ak je zver napätá, podupkáva, neustále sleduje okolie či sa plaší pri najmenšej príležitosti, je takmer isté, že by v momente výstrelu začula zvuk tetivy a stihla zareagovať. „String Jumping“, ako sa toto správanie zveri nazýva v angličtine je nočnou morou lukostrelcov v afrike. Duiker, steenbuck, impala a sviňa bradavičnatá najčastejšie „skáču tetivu“, avšak aj oveľa väčšie kusy zveri dokážu úplne uhnúť z trajektórie šípu, ak boli pred výstrelom nervózne. Takýto výstrel by mal za následok minutie, alebo ešte horšie poranenie zveri a náročnú dohľadávku. Ak sa zver pri napájadle objaví je takmer vždy nervózna, lebo je to pre ňu nebezpečná zóna, kde je zraniteľná. Je preto najvhodnejšie trpezlivo, ticho a bez pohybu čakať, kým sa ukludní. Najlepší čas na výstrel je, keď už zver pije, alebo dopila a pomali odchádza. Africká zver má menšie percento telesných tekutín a pevnejši kožu a spravidla farbí aj po dobrom zásahu minimálne. Tu prichádza na rad majstrovstvo afrických stopárov, ktorý vedia v množstve stôp sledovať tú správnu a poľovníka doviesť k jeho vytúženému úlovku. Taktiež je dôležité si pred safari naštudovať umiestnenie vitálnych orgánov lovenej zveri, kedže tieto sú spravidla oproti našej zveri posunuté viac dopredu. Je preto rozumné umiestniť šíp priamo nad prednú nohu pri zveri stojacej na široko, alebo ešte lepšie, počkať, kým, sa zver natočí jemne od nás a strielať tesne za lopatku.
 
Najčerstvejší úlovok
V auguste tohto roku som sa zas ocitol uprostred afrického buša s lukom v ruke. Jedna skupinka poľovníkov práve odišla, tak som mal pár dní voľna pred tým ako prídu ďalší hostia. Bolo práve najsuchšie obdobie roku, miestna zima. V noci okolo nuly a cez deň slabých dvadsať stupňov. Ráno som sa usadil do „blindu“, k veľkému napájadlu kde sprievodca vyložil aj sušenú ďatelinu. Asi pol hodinu trvalo, kým sa objavili prvé pakone aj so pštrosmi. Zanedlho sa k nim pripojili aj svine bradavičnaté, avšak iba mladé kusy, a nelútostne zvádzali boj o potravu. Celé doobedie sa pred úkrytom striedala rozmanitá zver, vrátane žiráf a jedného nosorožca, ktorý mi na pohode nepridával, predsa len, chabý úkryt by pravdepodobne dlho nevydržal, keby sa na mňa rozhodol ísť pozrieť z bližšia. Čakal som na zebru, mojú vysnívanú lukostreleckú trofej. Zebry cez deň moc k vode nechodia, sú veľmi opatrné a najčastejšie pijú v noci. Dúfal som však, že ruch okolo kŕmenia zníži ich opatrnosť a nejaká spraví chybu a ukáže sa pred hrotom môjho šípu. Okolo obeda sa moj sen začal plniť. Za napájadlom v kríkoch som zaregistroval pohyb niečoho pbieleho. K vode veľmi opatrne krášal samotný veľký samec zebry. Všetko prebiehalo ideálne, až na môj zakrytý výhľad inou zverou. Tie sekundy, kedy som držal napnutý luk, moja vysnívaná zebra pila a ja som čakal, kým sa niektorý z pakoňov posunie a umožní mi vystreliť sa zdali ako hodiny. Nakoniec bohyňa lovu stála pri mne, jeden z pakoňov sa posunul a ja som poslat šíp s dvojbritovým hrotom na svoju misiu. Zásah na 33 metrov bol umiestnený ideálne, priamo na lopatku, zvolená výzbroj odviedla prácu, ktorú mala a po úplnom priestrele zostal šíp ležať niekoľko metrov za miestom, kde ešte pred chvíľou stál 400 kilový zebrí samec. Ten neodbehol ani päťdesiat metrov a zrútil sa v červenom africkom piesku na dohľad od môjho úkrytu...
 
Krajina
Juhoafrická republika je v dnešnej dobe najvyhľadávanejšiou destináciou pre zahraničných poľovníkov spomedzi afrických krajín. Vdačí za to dobrej dostupnosti, kvalitnej infraštruktúre a vysokej kvalite ponúkaných služieb. Nezanedbateľná je aj druhová pestrosť zveri a prijateľné ceny. Je jedinou krajinou sveta, kde je do dnešného dňa možné legálne loviť kompletnú veľkú päťku, slona, kaferského byvola, nosorožca, leva a leoparda. Veľké množstvo národných parkov, medzi ktorými je najznámejší Krugerov národný park, poskytuje cestovateľom možnosť vidieť divú africkú zver v jej prirodzenom prostredí, kochať sa krásou africkej prírody a zažiť pravú africkú divočinu, takú, o ktorej písal Robert Ruark...
Chcete vediet viac?