V krajine keltského kríža (PaR 5/2011)

Okrem kvalitnej whisky, honosných sídel, jedinečnej prírodnej scenérie vysočiny, kopcov, hlbokých jazier a vresovísk ponúka Škótsko aj nezabudnuteľné poľovačky na jeleniu zver.

Lov jeleňov patrí k vrcholom poľovníckeho vyžitia. Inú atmosféru má v horách a hlbokých dolinách  karpatských lesov, inú v hustých šumavských smrečinách, inú nad hornou hranicou lesa v kosodrevine. Nezabudnuteľné sú poľovačky na maďarskej pahorkatine a v nepreniknuteľných dunajských luhoch. Výzva, ktorá sa neodmieta, je určite aj lov škótskeho jeleňa v otvorenej krajine plnej bažín a vresovísk. Známy milovník dobrodružstiev a náruživý poľovník Juraj Buchta dostal zaujímavý tip na kontraktačnej poľovníckej výstave. Práve na takýchto podujatiach sa podľa neho dajú získať seriózne kontakty na organizátorov dobrodružných poľovačiek za primeranú cenu. Tentoraz ho zlákala priestranná Škótska vysočina, kde je umením dostať sa k zveri na dostrel.

Kraj vresovísk:

Po prílete do Glasgowa si s kamarátom požičali auto, ktorým sa dopravili do vzdialeného Inwerness na severe Škótska. Ubytovali sa v malom rodinnom hoteli. Po raňajkách sa so sprievodcom vypravili do revíru. Pani domáca im na cestu pribalila aj proviant. Do tejto krajiny sa neoplatí cestovať s vlastnou zbraňou. Možno si ju tu jednoducho požičať od sprievodcu. „Zbrane majú kvalitné, stačí sa preukázať potvrdením členstva v poľovníckej organizácii v krajine pôvodu. Zaujíma ich najmä to, či je hosť poistený,“ spomína J. Buchta. V Škótsku prísne dodržiavajú predpisy o bezpečnosti pri práci. Aby bol poľovnícky sprievodca pri výkone povolania chránený pred nadmerným  hlukom, ich zbrane sú vybavené tlmičom hluku výstrelu. Takú dostal aj Juraj, s namontovanou  dvojnožkou a kvalitným zameriavacím puškovým ďalekohľadom s nastaviteľnou paralaxou a balistickou vežičkou, lebo v otvorenej krajine s nízkymi kríčkami sa zväčša strieľa poležiačky s oporou. Dôležitá súčasť výbavy je ďalekohľad a, samozrejme, vo večne podmáčanom teréne aj kvalitné nepremokavé membránové oblečenie. Juraj navštívil Škótsko koncom októbra, počas jelenej ruje, ktorá sa tam začína trochu neskôr ako u nás. Počasie bolo premenlivé, chvíľu svietilo slnko, chvíľu lialo ako z krhly a chvíľu zasa snežilo. „Často sa za zverou treba plaziť, preto je rozumné nosiť oblečenie z pevného, ale pritom ľahkého materiálu, najlepšie z goretexu,“ odporúča J. Buchta.

Sprievodca:

Prvý deň absolvoval poľovačku so sprievodcom začiatočníkom. Podarilo sa im dostať k jeleňovi najbližšie na 250metrov. Našinec však nezaváhal a výradového jedinca ulovil. Na druhý deň poľoval so špičkovým sprievodcom, ktorý v oblasti pôsobí dlhšie. S ním sa k jeleňom dostal aj na päťdesiat metrov. Robbie, ako sa volal tento asi 40-ročný chlapík, používal inú taktiku. Ráno sa najskôr vybrali na vyvýšené miesto, odkiaľ ďalekohľadom vyhľadali čriedy. Potom sprievodca vytiahol dlhý „pirátsky“ monokulár a opretý o kapotu auta pozorne sledoval konkrétne jelene. V hlbokej kotline, vo vzdialenosti asi 700 metrov, zbadal majestátneho desatoráka a približne o tristo metrov zaostril na ďalšieho jeleňa, starého škodníka. Ten druhý mal podľa rozhodnutia domáceho prednosť. „Priblížime sa k nemu po vrstevnici z opačnej strany, proti vetru, a skúsime ho uloviť,“ riekol sprievodca, slastne si poťahujúc z cigaretky. „Išlo ma poraziť pri predstave, že pretento cieľ odídeme od vysnívaného jeleňa-kráľa, ktorého máme ako na dlani.“ Robbie bol však stoicky neoblomný.

Prvý úspech:

O necelú hodinu už pochodovali za jeleňom škodníkom presne tak, ako to sprievodca naplánoval. Museli prejsť popri ďalších troch čriedach, ktoré bolo treba jemne „pomknúť“, občas sa im opatrne ukázať, aby uhli z cesty, a pritom nevyrušili čriedu, za ktorou sa lovci vydali. Toto absolvovali asi za dve hodiny, po prekonaní poslednej terénnej vlny zaľahli a posledných dvadsať metrov postupovali plazením. Dostali sa asi na sto metrov od vyhliadnutého jeleňa a sprievodca neustále sledoval správanie celej čriedy. Puška musela zostať v puzdre. Jeleň ležal a približne trinásť- -štrnásť jeleníc sa popásalo naokolo. „Ako sme ležali a pozorovali zver, sprievodca pomaly odzipsoval puzdro, vložil do zbrane záver, nabil ju, potom vytiahol z puzdra, postavil na dvojnožku a posunkom mi naznačil, aby som sa priplazil k nemu a zaujal streleckú pozíciu,“ opisuje situáciu J. Buchta. Sprievodca mu prichystal stopercentnú streleckú pozíciu. Jeleň teraz ležal chrbtom k strelcovi so zdvihnutou hlavou. „Už mi drkotali zuby od zimy i vzrušenia. Robbie mi naznačil, aby som chvíľu vydržal, že jeleň sa určite postaví. Aj sa tak stalo. Potom mi šeptom povedal, že jeleň sa natočí. A naozaj. Zver akoby ho počúvla. Keď sa jeleň natočil, strelil som ho na komoru za lopatku.“ Zviera po zásahu odbehlo asi 50 metrov a kleslo k zemi. Lovci ostali ležať, sprievodca sa len tak pretočil na bok a už pozoroval toho druhého jeleňa desatoráka z rána, ktorý bol teraz od nich asi dva kilometre. Po chvíli sa terénnou vlnou spustili k už ulovenému jeleňovi. Nebol čas na prejavy radosti, sprievodca zver vyvrhol a nechali ju na mieste.

Druhý úspech:

Sledovaný jeleň medzitým zatiahol aj s dvoma jelenicami do papradiny. Spustili sa dolu k horskému potoku. Po jeho prebrodení boli opäť celí zmáčaní, veď voda im siahala až po pás. Keď prekonali terénny zlom, prikrčili sa, lebo už tušili blízkosť kapitálneho jeleňa. Robbie v tichosti zlomil dve stonky papradia, čím vytvoril malý otvor, do ktorého vsunul pušku. Potom jemne mávol rukou. Juraj sa pozrel cez dieru v papradí a na sto metrov zbadal vytúženého jeleňa. Práve naháňal jelenicu. Potom zastal a zaručal. Lovec dostal pokyn na streľbu. Prvým výstrelom zasiahol zviera spredu do stredu hrude, a keď sa natočilo, nasledoval druhý zásah zboku na lopatku. Jeleň odbehol necelých 80 metrov a zhasol. Šťastná dvojica prišla k úlovku, nasledovalo fotografovanie, malé občerstvenie a päťkilometrový peší návrat cez vresoviská. Sprievodca v dedine zohnal osemkolesový obojživelník na odvoz úlovkov. Výsledok poľovačky za dva dni bol šesť ulovených jeleňov, z toho dva kapitálne. Mäso z ulovených jeleňov putuje do výkupu, penisy a semenníky sa uplatňujú v tradičnej čínskej medicíne. Trofej upravia ako dermoplastický preparát alebo klasicky, na lebke. Naši lovci využili čas na spoznávanie okolitej krajiny. Neobišli známe jazero Lochness a zastavili sa aj v pálenici whisky Glenmorangie destillery. A na dôvažok si ešte dožičili poľovačku na malú zver.

Medzi lordmi:

Ubytovali sa v krásnom starovidieckom sídle u majiteľa revíru, bývalého vojaka. Ráno ich čakal psovod a poľovačka bola skôr pekná prechádzka. S požičanými beretami a plnou kapsou nábojov lovili bažanty, králiky, kačice a bekasíny. Úlovky im neúnavne prinášali dva labradory. Toľko bažantov vo voľnom revíri vraj ešte nevideli. Poľovali však iba v okrajovej časti revíru, v remízkach, lebo na druhý deň bola naplánovaná honosná spoločná poľovačka miestnych lordov. Originálnu poľovačku starších pánov v tradičných sakách a podkolienkach a s puškami neobyčajnej hodnoty si naši poľovníci nedali ujsť. Zúčastnili sa na prvom pohone. Páni lordi boli špičkoví strelci a lov vysoko letiacich bažantov si nonšalantne vychutnávali. Poľovačka v Škótsku jednoducho dýcha starou romantikou.
Chcete vediet viac?